V Zuberci, podhorskej oravskej dedine, počuť bežne češtinu. A nielen z úst turistov, aj v rodine Janoštínovcov sa bežne hovorí po česky. Pri mene „Janoštínovci“ folkloristi hneď spozornejú: „Veď tak sa volá riaditeľ skanzenu v Zuberci“. Áno, pani Markéta je jeho manželka. Sylvia Hoffmannová sa pani Janoštínovej pýtala, čo ju z veľkej Prahy priviedlo do Zuberca.
Zuberec 1
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ľudia zo svetových veľkomiest sa neraz na naše folklórne tradície pozerajú ako na exotiku. Pre rodených Pražanov sú tiež naše tance, spevy a kroje niečím výnimočným, napriek tomu, že sme si geograficky aj kultúrne blízki. Pre Pražáčku Markétu Janoštínovú je však náš folklór každodenným životom. Z veľkomesta sa pred rokmi presťahovala pod Roháče, do Zuberca. K ľudovej kultúre mala blízko odmala. No keď sa vydala za Richarda Janoštína, ktorý sa neskôr stal riaditeľom Múzea oravskej dediny, bolo rozhodnuté. Napriek tomu, že (ako sa dozvedela Sylvia Hoffmannová) životná cesta pani Janoštínovej mohla viesť inde.
Zuberec 2
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Osud však nezavial pani Janoštínovú do Zuberca úplnou náhodou. Jej ujo Jiří Langer svojho času pripravil etnografickú štúdiu oravského skanzenu a potom v 60. rokoch ho spoluzakladal. Stál aj pri zrode ďalších skanzenov u nás, a tiež pri vzniku Oravskej galérie. Jedenásť rokov býval v regióne, v Oravskom Podzámku a tiež v Dlhej nad Oravou; jeho manželka, Češka, vyučovala slovenský jazyk, dodnes si mnohí žiaci na ňu spomínajú. Pani Janoštínová má teda lásku k Orave v krvi.
