Nasledujúca rozhlasová prechádzka si vyžaduje historický úvod: Keď Maďarsko po prvej viedenskej arbitráži v roku 1938 zabralo juh Slovenska, získalo aj časť našej železničnej siete. Naopak – niektoré trate na našom území zostali bez spojenia. Preto sa po vzniku Slovenského štátu začali stavať úseky, ktoré by osirelé kúsky pospájali. Fanúšikovia železničnej histórie ich dnes poznajú ako „Gemerské spojky“. Jedna z tratí mala prepojiť Revúcu a Tisovec; dodnes zostali v teréne viditeľné zvyšky vrátane násypu. Práve po ňom si naplánovala trasu partia turistov z Banskej Bystrice, ku ktorej sa pridala Sylvia Hoffmannová. Sprievodcu im robil železničiar telom i dušou Dušan Antalík.
Na túru vykročili po koľajniciach zo železničnej stanice v Revúcej. Čoskoro však odbočili doľava, zdanlivo na lesnú cestu. V skutočnosti ide o úsek pripravovanej trate, ktorá bola svojho času takmer hotová:
Trat revuca mur lehota 1
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Chodník je bez značiek, no pri trochu zdravého železničiarskeho rozumu nemôžete zablúdiť. Sylvia Hoffmannová sa s nadšencami z Klubu slovenských turistov Kremnička – Banská Bystrica pustila na trasu, po ktorej mal chodiť vlak. Vedie z Revúcej do Tisovca, no skupina mala v úmysle skončiť v Muránskej Lehote. So sprievodcom Dušanom Antalíkom kráčali po násype, ktorý sa teraz využíva ako lesná cesta. Zrazu zastali v ohromení: pred nimi sa týčila vysoká stena, poskladaná z kamenných kvádrov; aj keď vlak tadiaľ nikdy nešiel, stena stále slúži ako oporný múr: drží na mieste kus svahu, tvarom pripomína obrovský lichobežník. Turisti hádali, koľko môže merať v najvyššom bode.
Trat revuca mur lehota 2
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
