Vieme v živote dodržiavať etické princípy? Rešpektovať a riadiť sa normami spravodlivosti, pravdy, solidarity? Vieme byť objektívni, tolerantní? ... To sú otázky, ktoré si aspoň časť z nás kladie pri významných spoločenských udalostiach, keď sa zamýšľame nad tým, čím naša spoločnosť prechádzala v posledných desaťročiach. Príležitosťou na takéto úvahy bolo aj výročie invázie spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy do Československa 21.augusta 1968. Tragická udalosť pohla národom, no mnohé osobnosti, ktoré vpád vojsk verejne odsúdili, na to tvrdo doplatili. Patrila k nim i spisovateľka Hana Ponická. Bola aj publicistkou a prekladateľkou, ale predovšetkým odvážnou ženou, ktorá svoju životnú púť paradoxne ukončila v deň, ktorý tak neúprosne vstúpil do jej života - 21. augusta. Na Hanu Ponickú spomínali v jej rodisku - v Haliči - pri jej hrobe – priatelia, známi, spolupracovníci; ľudia, ktorí si vážia jej životné postoje. Zašiel medzi nich Roman Grebáč.
Ponicka
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
